malá poetka

bol to taký zvláštny druh dažďa
exponovaný
do očí ústili asfaltové výpary
a žiarovky stále blikali               
„už nikdy sa nevrátiť domov“ povedala
v utopených lodičkách žena
keď odhodila ten kúsok nehy
a zavrela sa pred nebom
akoby chcela preniesla ťarchu chodidiel do vody
len kráčať
nepozerať späť
v tom šume              
si spomínať pravášne
                                                                                   
bol to taký zvláštny druh dažďa
keď sa kalné vody zbiehali k jedinému bodu                
tá žena v utopených lodičkách
ku ktorej cez priesvitné steny pretekali
ako kolotoč s detským smiechom
závraty z bleskov

 
bol to taký zvláštny druh dažďa
v ňom prikreslená medzi grafity
...
presvietili mestské lampy len fragmenty bokov
a dáždnik
už nič neskrýval                 

stále pršalo.