...
niekto sedel na mojej dlani
a stekal do duše
kde ešte vždy
hniezdili čajové vtáky
(aby ich všetky odohnal
a zalial ma čerešňovou vôňou z rovín)
niekto sedel na mojej dlani
zívajúc na úbohé slnko
klesol až na dno
a potom
na krehkej lodi z novín
odplával
(s vriacim zabudnutím)
že nikdy viac sa neutopí
sľuboval
že to už nikdy neskúsi
hrať pod hladinou bez dychu
O O
O O
(ticho vydychujú
pukajúce bubliny).

Komentáre
Páči sa mi ten záver
Zojanka, mne sa páči celá. Nemáš náhodou vlastnú zbierku básní?
súhlasím
Zojka...
rozpravka, rusalka, leny a martha
marti, to nevadí, že si príliš realistická, ale príš ako sa tebe páči, ako to teba robí šťastnou, pozeraj sa na svet vlastnými očami a nedajsa ovplyvniť :o)
k tomu záveru - namiesto tých troch budlín tam mali byť noty ale nechce mi to tu zobraziť...