malá poetka

05.04.2008 20:45:00

...

odveje čas zo starých hodín

i výčitky z opustených hniezd

zrazu ožijú

akoby tu ešte stáli (naše drahé mamy)

odleteli aj biele bociany

tak strašne to páli

pri každom bodnutí diaľok

v ich mohutných hrudiach

zaduní, zaprší

kedy sa vrátia, kedy sa vrátia

(a kedy im to ty báseň dovolíš).

krásna báseň,

aj formálne, ale hlavne obsahovo ma jazjala.Nežná, citlivá, skutočne o živote, a páči sa mi to prepojenie, prirovnanie človeka k vežiam, úplne jednoduché no zároveň zložité, čitoteľ sa musí pri skutočne zamyslieť.

čas letí, uteká, a my sa občas spamätáme príliš neskoro, že život je rýchlejší ako voda, a my sa meníme a zraju je koniec...a predsa sme stále tý istí...ako tie veže

publikované: 05.04.2008 18:50:16 | autor: tony (e-mail, web, neautorizovaný)
vdaka tony :D

presne si to vystihol, život ide strašne rýchlo, občas si želám aby sa niektoré okamihy vrátili späť, je to akoby sme šli a predsa sa nemôžeme ponúť...

publikované: 05.04.2008 19:03:40 | autor: zojana (e-mail, web, neautorizovaný)
pekne,

po dlhej dobe som spat, a tak ta hned pochvalit musim;)

publikované: 07.04.2008 20:32:13 | autor: preconie (e-mail, web, autorizovaný)
preconie

som rada, že si späť :D
a vdaka

publikované: 10.04.2008 17:52:35 | autor: zojana (e-mail, web, autorizovaný)

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.

navigácia