Ty si ten morský vlk,
ja morská víla,
spolu sa hráme vo zvukoch vlnobitia,
spolu sa skrývame
vo zvyškoch lastúr.
Ja som tá Siréna,
ty syn Posejdona.
Do cesty vplietam ti zlatý piesok tak,
ako by to spravil Boh strateným krížnikom.
Radšej som ti do očí vsypala soľ ,
aby si nikdy neprestal plakať.
(kde by som sa potom vnárala?)
Dal si mi všetko
a stopy tvojich nôh
zotrela voda,
teraz ležia na samom dne
a medúzy si v nich skrývajú
svoje svetielka.
Už dávno nie som morská víla,
ty neplavíš sa na krížnych lodiach,
spolu sa topíme
a robíme veci,
o ktorých sa nahlas nerozpráva.
Tak dlho nie sme deťmi mora,
ja lákam ľudí do svojho lona,
ty zbieraš hviezdice,
čo ležia okolo ich hrobov
a dávaš mi ich do vlasov.
Komentáre
Zojka, je to krásne.
dakujem,
Ďakujem, Zojka, a mohla by si na blog hádzať svoje básne aj častejšie,