V lesných dierach svietili ohne,
a pocestní čo išli okolo
si niesli kríže,
aby ich nevtiahli dnu.
Boli to iba oči,
čo vábili hlúpe deti,
boli to klamlivé a bludné
svetlušky.
Stála na okraji Vlčích dier
v červenom plášti
ako bábika z bieleho porcelánu
Tvár jej zakrývala srieň
zrazený dych zo slín netvorov
a mydlová vôňa jej tela
ich udierala do nosov.
Na krku jej visela píšťalka,
ktorou zobúdzala noc,
na nohách mala topánky od bratov
z kôry mŕtvej brezy a snežienok.
Bola sama v tieni obeliskov
v prapodivnej ríši
rozprávkarov.
Aby sa s nimi stretla tvárou v tvár,
aby vyriekla slová
„máte to mať, tak si mam majte!“
ukradla Červenej čiapočke košík
plný krvácajúceho mäsa.
Nešťastný slávik spieval nad jej hlavou,
uspával rozzúrených vlkov
baladou o skrotení.
Teraz sa vlci boja,
že ich skrotí malá žena
a sklenený slávik,
že ich zavrú do železných klietok
a zamknú na tri zámky,
že ich navždy vymažú z rozprávky.
Komentáre
ta sadla.
Ej, ej,ktože sa mi to tu mieša do mojich rozprávok?
Zajanka, dobrá, taká baladická...
vdaka rozpravkarka
Zojanka, však nie je zač... Len keď si tam tých rozprávkárov spomínala
:-)
rozpravkarov mam rada........aj rozpravkarky :))
No, hneď mi je veselšie na duši, keď mi tu ktosi lásku vyznáva...
tak je to potom obojstranné, rozprávkarka