opäť jedno z tých upršaných rán
ktoré ma oplakáva
(aj mŕtve ľudstvo)
a zanechá ma výrom
opäť jedna z tých bludných riek
čo tečie okolo bosých nôh
a vyplaví mi kvety z rúk
znova
ten svet zaryto mlčí
a ja naň volám, kričím
zem, zatras sa, ešte pred dozretím
ľudstvo, odhoď svoju tvár k vŕbam
len na mňa prosím, rýchlo zabudni.
Komentáre
jeeej :-)
mám pocit, že táto báseň sa týka aj mňa,