...
pred poludním
zastaviť sa pri zelenej lúke
kde v krivých alejách tancujú strapaté konáre
kde v záhyboch pod lesom trasie sa chrastie
zastaviť vrčiace auto na okraj cesty
zložiť okuliare, čo zakrývajú slnko
nadýchnuť sa vzduchu plného olova
a vybrať košík so slivkovými buchtami
rozprestrieť deku
pováľať čerstvú trávu ťažkým telom
rátať na oblohe plávajúce lastovičky
aj dalšiu hodinu ležať bez pohybu
vyzlečený zo šiat
lebo nahota lepšie prijíma páľavu
a tvrdo zaspať
potom sa zobudiť, postaviť
ešte pred zatmením
pozrieť tam do vzdúvajúceho sa lesa
a nechať zožrať všetko jedlo osám
obliecť si košeľu plnú mravcov
bosými nohami hľadať chodník
s krvavými otlakmi vojsť pod vysokánske stromy
dohryzené toľkými údermi ďatľov
tesne pred zotmením
zastaviť sa uprostred lesa
kde v prítmí bzučí otravný hmyz
kde v serpentínach schnú smädné jarky
a ponoriť nohy do tých živých
naposledy
pohladkať ružové, spálené telo
vyliať naň mraziví sliny
zasyčať od bolesti
počkať na noc
na čierne dravé tvory
rozdeliť dušu na štyri rovnaké časti
myslieť na vesmír
na prvú lásku
na to ako krásne sa chodí po tejto zemi
ešte raz zavrhnúť všetky svoje hriechy
a zastaviť sa uprostred nádychu.
Komentáre
normálne som sa ocitla na tej lúkej a v tom lese
našťastie.
dobrá báseň, dokonale zmyslová.
vdaka lyraja