*
miluje rozliate letné dni
a šum korún kdesi v šíravách
nekonečnosť vyblednutých chvíľ
usína
keď doň vplietajú svoje hniezda
a rána mokré hmly
precitá
len príď vľúdny vánok
príď do môjho srdca
ako samota na kopci lej
do duše modrú oblohu
rozprestri svoje krídla
pod nohy nehybného obra
keď prší
keď príde búrka
vpi sa do môjho lona
cudzinec spod zeme
fúkaj mi do vlasov tiché prúdy
nech nevrastiem do koreňa
ako čakanka
ako kamenná víla
na letnej sihoti...
*
Komentáre
moc moc
dost dobre
na tunajšie pomery?
neviem,
...
snaha sa ceni.
no
ale možno si to niekto myslí aj o mojej tvorbe
to je tiez mozne,
.
.
Ahoj, Zojana...
Nech sa Ti takto darí aj ďalej.