spomienky na detstvo
I.
Večne zahrabaní
v stohu za našou záhradou
sme schovávali kúsky skla
a vietor unášal
naše predstavy do výšok
možno i na mesiac
lapajúc úlomky z nášho sveta
čisté a priezračné
odlesky rozbitého svetla
II.
ešte vždy počuť
šum lístia v opustených hniezdach
a vrzgot jabloní za domom
keď sme po nich lozili
a posielali bozky mŕtvemu letu
do pradávna
až na oddelenie spomienok
kam bláznivé šarkany nikdy nedoletia
III.
dnes už nezbieram
zlaté listy pre zbojníkov z rozprávok
ani nebudím spiaci víly
v dutých stromoch na rázcestí
len potichu
kreslím
keď sa predo mnou objaví
nečujne
ako prízrak zmaľovaných hôr
niekto
z mojich detských príbehov.
Komentáre
aj mna si vratila späť:))
hanke
urcite aj smutny...
detstvo bolo nadherne cistotou myslienok, no postupne sa na nas lepilo z dospelakov aj to, co nemuselo...
hanke
ja mám pocit že som stále dieťa, ale raz sa musím zobudiť,
len škoda, že niektoré chvíle nemôžem zažiť ešte raz, to by som si teraz priala asi najviac
aspon v tom je zivot spravodlivy,
.
Máš talent, Zojka
Veľký
rozpravkarke
ked mám pravdu povedať, vždy som radšej v úzadí, ale takéto slová vždy potešia
Zojka, čo na to povedať?
rozpravkarke
a ja som sa na teba nalepil
Páči sa mi úprava,
preconie