na zaprášenom koberci
od Aladina
míľovými dotykmi
voňajúcimi po lanskom snehuz krajiny Eufórie
tisíc a jeden bozkov
padá na struny pavučín
a rozozvučí spomienky,
ktoré tu pri mne spávajú
namiesto teba
spievaj mi ešte chvíľu
v sprievode saxofónu
a ja o tebe napíšem báseň
na rozlúčku.

Komentáre
Zojka, mňam mňam, básnička na zjedenie... :-))
tak
Také ľahučké, beriem ako inšpiráciu, ak sa nenahneváš :))
vladov, nenahnevám
Teba ten sneh akosi prenasleduje...
písanie je niečo iné
martin,
túto báseň som však napíšala v lete.
vladov
no tak
Zojka a nemôžeš sa zastaviť?
marta
.
preco na rozlucku ?
sygon
.
Tak na rozlucku , saxofonistov veru v snoch nemavam . ja len vodu som mavala .
sygon